Päť večerov sme spoločne hľadali vzorce. Pomenúvali sme motívy. Budovali sme systém pochopenia toho najhoršieho, čoho je človek schopný.
Posledný večer je pre tých páchateľov, ktorí do systému nevošli.
Vrahovia, ktorých činy psychiatria nedokáže pomenovať. Prípady, kde sa páchateľ sám sebe nevie vysvetliť. Zločiny, ktoré zostávajú otvorené – nie pre nedostatok snahy, ale pre nedostatok jazyka.
Jeden z nich zabíjal a nevedel prečo. Druhý čin zdieľal s niekým iným – a dnes nikto nevie, kde začínala jeho zodpovednosť a kde končila. Tretí prípad stále nemá páchateľa. Možno nikdy mať nebude.

Tri skutočné príbehy. Tri epochy. Jeden mrazivý spoločný menovateľ.
História vraždy V. Tí druhí.
PS: Každá prednáška z cyklu História vraždy je samostatné dielo. Nenadväzujú – nepotrebujete byť na predošlých prednáškach.